Vianoce, sviatky pokoja a mieru. Bohužiaľ to neplatí plošne a pre všetkých. Ak niekto trpí depresiami, sviatky ich zvyčajne iba zmocňujú. Neradi o tom veľa hovoríme, a tak som sa rozhodol napísať o spôsobe ako sa preniesť cez tie najtemnejšie obdobia. Otestované na mojej maličkosti.
Prvé čo potrebujete vedieť je, že všetko má svoj vlastný rytmus, vrátane týchto myšlienok. Život je jazda na horskej dráhe – niekedy idete hore a inokedy dole. Miesto, kde sa na tejto jazde nachádzate, je len dočasný stav. Nikto v skutočnosti nepozná plán budúcich udalostí, a nikdy neviete kedy sa jazda prudko stočí. Dobrou správou je, že keď dosiahnete svoj najnižší bod, zvyčajne je to tesne predtým, ako začnete opäť stúpať. Čo je potrebné urobiť je zbaviť sa ťarchy, ktorá vás dostala až na spodok. Ťarcha ktorú nesiete sú vaše emócie ktorých sa neviete zbaviť.
Potláčate ich, pretože nám všetkým bolo dookola opakované aby sme boli silní a statoční, a hlavne aby sme nikdy neukazovali slabosť. Dobrou správou je, že slabosť nemusíte zdielať s okolitým svetom. Nie je to povinné na prekonanie týchto chvíľ, ale pomôže to ak máte tú správnu osobu s ktorou sa môžete otvorene porozprávať.
Pre tých, ktorí vo svojom živote nemajú takýto typ človeka, postup je nasledovný.
Musíte sa odovzdať smútku a na krátku chvíľu sa zosypať. Vykašlite sa na tú silu vôle, ktorá vás doteraz držala pohromade. Vaša vôľa vás dostala do finálnej rovinky, ale jej neustále udržovanie a používanie stojí veľa energie. Dajte si pauzu od bytia silným/silnou. Táto vôľa funguje ako putá ktorými ste doteraz držali svoju myseľ pohromade. Problém je, že práve ona drží všetky vaše emócie vnútri, bez možnosti úniku.
Keď sa vzdáte vašej vnútornej sily, čo bude nasledovať závisí od hĺbky a ťarchy vašich nahromadených emócií. Vyplávajú na povrch a urobia paseku vo vašom vedomí. Ucítite ich všetky, a naplno. Budete plakať, budete smútiť, budete sa ľutovať, a niektorí z vás sa dokonca zosypú. Keď ale uvoľníte emócie skrývajúce sa za závojom silnej vôle, vyslobodíte ich do sveta. Svet ponesie ich váhu a vaša myseľ sa staňe ľahšiou.
Pre tých ktorí sa domnievajú že sa v týchto momentoch naozaj zosypú – netrápte sa nad vašim budúcim ja. Vaša myseľ sa môže rozpadnúť aj na tie najmenšie kúsky ktoré už do seba poriadne ani nezapadajú. Môže sa to zdať strašidelné a frustrujúce, ale pozeráte sa na budúcnosť z perspektívy človeka s depresiou. Úlohu zbierania fragmentov vašeho ja budete vnímať úplne inak keď zhodíte vašu emočnú ťarchu.
V japonskej kultúre existuje umenie nazývané Kintsugi. Rozbitá keramika sa opravuje a zlepuje naspäť dokopy pomocou zlata. V živote som nevidel nič také krásne, keď ide o keramiku.
Tu si môžeme položiť vysoko filozofickú otázku – videli ste niekedy krajšiu dušu, ako sú ľudia, ktorých život zlomil a oni sa nevzdali, pozviechali, a išli ďalej? Nie je to presne ten dôvod, prečo všetci máme radi príbehy ľudí ktorým sa toto podarilo, či už vo filmoch, alebo v realite?
Okamžite sa mi vybavujú mená ako Brendan Fraser, Robert Downey Jr. a Keanu Reeves. Všetkým trom sa život v nejakom okamihu rozpadol na kusy. Napriek tomu sú tu a majú sa lepšie ako kedykoľvek predtým. A nedarí sa im len po profesnej stránke. Stali sa totižto našimi hrdinami, pretože na podvedomej úrovni obdivujeme ich vôľu ísť vpred, bez ohľadu na to, čo ich stretne.
Takže na záver si treba pamätať jedno. Noc je najtmavšia tesne pred úsvitom. Možno z nej nevyjdete v jednom kuse, ale to by vás vôbec nemalo trápiť.
Celá debata | RSS tejto debaty